Je jeden deň v roku, ktorý nemám až tak rád. Neviem ako vy, ale pre mňa je to ten deň po Vianociach.
December je nádherný čas rôznych dianí. Vianočné nákupy, vianočné výzdoby, prípravy, zhon ku koncu roka, uzatváranie projektov v práci. Vždy tak nejako túžime, aby tých dní bolo o pár viac, alebo aby sme proste mali čas si vychutnať viac naplno hĺbku radosti týchto sviatkov. A odrazu je tu ten Vianočný deň.
V niečom je ten deň veľmi zázračný – trochu menej na seba tak hundreme, dokonca vytiahneme aj to krajšie oblečenie, sme si tak akoby na chvíľu milší, rozdávame darčeky, odrazu sme takí akýsi vľúdnejší ku sebe. Na stoloch chutné jedlá, koláče, a v úzadí vianočné melódie spríjemňujúce celú túto atmosféru Vianoc. Niektorí z nás zájdu do kostola alebo si za stolom prečítame príbeh Vianoc – v ten deň keď sa narodil Pán Ježiš.
A potom – iba tak odrazu – sek, všetkému je koniec. Znova treba upratovať, poumývať riady, poplatiť účty, vyniesť odpadkový kôš preplnený pozostatkami z darčekov. Opadané ihličie zo stromčeka treba vysať už aj tak zapchaným vysávačom, ktorý z tých predvianočných príprav nikto nevyčistil… Bežný život je opäť tak rýchlo späť.
Náš prirodzený pocit sklamania jasne dosvedčuje, že sviatky Vianoc nie sú postačujúce k tomu, aby naša radosť bola úplná – proste taká nekončiaca radosť. Vždy po nich príde ten moment prázdna. Akoby naše vnútro nevedelo zotrvať v tejto chvíľke čara Vianoc. Prečo? Čo nám ešte chýba? Prečo darček, ktorý tak dlho očakávam odrazu nie je to, čo trvale napĺňa moju radosť a nadšenie do každého dňa mojej reality?
Mám pre vás dobrú správu. Plná radosť aj v bežnej každodennosti je možná, a to vtedy, keď sa vyplní to prázdno ktoré môže zaplniť iba Pán Ježiš ktorý sa na tie Vianoce naozaj narodil.
V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh. (Blaise Pascal)
Kazateľ 3:11 hovorí o tom, že Boh „vsadil večnosť do sŕdc“. Boh stvoril človečenstvo pre večnosť a jedine On môže naplniť tú potrebu. Každé náboženstvo je založené na vrodenej potrebe po vzťahu s Bohom. Táto žiadosť môže byť splnená jedine Bohom, a preto ju môžeme nazvať „Bohom vytvorenou prázdnotou“.
Tak, ako kocka nemôže vyplniť okrúhlu dieru, ani „Bohom vytvorená prázdnota“ nemôže byť vyplnená ničím iným okrem Boha. Jedine osobný vzťah s Bohom skrze vieru v Ježiša Krista môže navždy vyplniť „Bohom vytvorenú prázdnotu“. Takže toto je ten dôvod prečo darčeky, ktoré tak zháňame a potom darujeme alebo dostávame, nedokážu naplniť našu radosť úplne.
Ale veď ja som uveril v Krista, a stále nejako nemám rád ten deň po Vianociach. Je nejaký problém s mojou vierou? Ako kresťan mám túžobné očakávanie, ktoré bude úplné keď sa stretnem s Ním tvárou v tvár. Pavel hovorí, že kým ten deň nepríde, stonáme, túžime byť odiati nebeským príbytkom:…lebo v tomto aj vzdycháme túžiac, že by sme si mohli obliecť naň svoj príbytok z neba. (2. Kor. 5:2).
Je možné že Jeho Duch nás činí nespokojnými z Vianoc na to, aby sme svoje oči upierali na to, čo prichádza – úplné a posledné zjavenie Pána Ježiša Krista?
A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stan Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Boh, bude s nimi a bude ich Bohom. …Hľa, činím všetko nové. (Zjavenie 21:3-5)
Toto je to plné prežitie Božej prítomnosti: “Immanuel”. A až vtedy, odrazu, toto nikdy neskončí.
Prajem vám plnú radosť aj počas týchto prichádzajúcich sviatkov a hlavne v ten deň po Vianociach.
Draho Poloha