Hory sú výnimočným Božím dielom. Mám pred nimi rešpekt. Je úžasné vidieť hromadu skál čnejúcu z povrchu zeme. Môže byť pokrytá stromami, či taká vysoká, že stromy miznú a my vidíme holé skaly, alebo dokonca sneh pokrývajúci vrchol. Niektoré sú také vysoké, že ich vrcholy sa strácajú v oblakoch vysoko na oblohe. Neustále ma napĺňajú úžasom.
I keď sa rád pozerám na hory, nemám chuť na ne liezť. Po prvé, nie som na to fyzicky dosť zdatný. Raz sme sa vybrali na Clingman’s Dome v pohorí Great Smokey. Už aj táto túra po dobre vyznačenom chodníku bola pre mňa príliš náročná. Keď sme sa dostali hore, ledva som lapal po dychu. Neviem si ani predstaviť, koľko energie si musí vyžadovať, ak človek visí na maličkom skalnom výstupku, istený lanom padajúcim z vrcholu hory, na ktorú lezú horolezci. Veľmi obdivujem tých, ktorí milujú lezenie, ale pochybujem, že ma niekedy uvidíte visieť na horskej stene. Napríklad aj preto, že by bolo naozaj trápne, keby ma odfotili, a ja by som cestou hore plakal ako malé dieťa.
V Knihe Genezis 12, 6-8 čítame o Abramovej skúsenosti s Bohom. Hneď po nej viedol Boh Abrama na vrch. On sa tam utáboril, no nie natrvalo. Neskôr sa dočítame, že Abram sa na toto miesto ešte vrátil, ale život ho odtiaľ opäť odviedol.Aj my odchádzame po svojom stretnutí s Bohom na vrch. Je to duchovné miesto, kam môžeme utiecť. Miesto plné pokoja, ďaleko od starostí. Každý potrebuje svoj vrch, kam môže utiecť z víru života.
Bolo by skvelé odsťahovať sa na horu a prežiť tam zvyšok života v pokoji, tichu a bez problémov. Je to však nereálne. Hoci sa musíme vyšplhať na svoju duchovnú horu, nemôžeme tam vždy zostať. Budeme sa na ňu vracať, niektorí častejšie, iní menej často. Z času na čas však musí každý z nás zísť dolu.
Hory bývajú obklopené údoliami. Duchovné hory hovoria o víťazstve, triumfe a dobrých časoch, zatiaľ čo doliny hovoria o ťažkostiach, skúškach a nešťastí. Nedokážeme plne oceniť život na vrchu, pokiaľ neprejdeme životnými údoliami.Často si kladieme otázku: Prečo Boh dopustil, aby sa mi to stalo? Vedeli by sme si vo svojom živote spomenúť na množstvo takýchto udalostí. Bývajú nimi obdobia najrôznejších ťažkostí. V našej modernej dobe to môže byť strata finančnej stability, bývania, úspor či zdravia. Môže to byť strata blízkeho človeka. Je veľmi ťažké pochopiť, prečo nás Boh, ak je taký dobrý a milujúci Otec, nechá zakúsiť toľko biedy.
Dopustí to, lebo my všetci sa musíme učiť v škole života. Tieto etapy učenia nie sú trestom od nášho Otca. Vedú nás k bodu, kde sa učíme byť závislí od Ježiša. Nikto z nás nie je taký silný, aby z času na čas nepotreboval pomoc. Každý z nás potrebuje miesto, ktoré bude jeho útočiskom. A niet lepšieho útočiska ako na pleciach Ježiša Krista. Naše skúsenosti z údolí nás učia, že nič nie je také dôležité ako vedieť, na koho sa spoliehať.
Potrebujeme hory aj údolia. Ale vďaka Bohu, že ak sme prišli k Ježišovi, za každým údolím na nás čaká vrch, kam sa môžeme vrátiť. Vystúp dnes na svoj vrch. Nezabudni, že aj keď tam nemôžeš vždy zostať, môžeš sa kedykoľvek vrátiť.
_____________________________
Autor: Jerry Ousley
Prevzaté faithwriters.com
[fb_button]